Alex Koníček a Tomáš Bureš: Do biznisu sme šli úplne naivne, zato na tisíc percent

Spoznali sa pri práci, sú každý z trochu iného cesta, ale keď ich chvíľku počúvate, je jasné, že im to spolu skvele klape. Alex a Tomáš vybudovali z nádejného startupu Big Boy stomiliónový lovebrand, ktorý prechádza veľkým prerodom. Energia ani nadšenie im nechýbajú a do budúcna majú veľké plány.

Nedávno som počula príslovie "Čo neprešlo zmysly, nemôže byť v mysli." a rada by som náš rozhovor zamerala práve na zmysly. Spomeniete si, ako to vtedy v Big Boyi voňalo, keď ste ho spolu rozbiehali? Bolo to iné ako dnes?

Tomáš: Bolo to iné. Pamätám si na úžasnú vôňu, keď som prišiel do jednej z našich prvých dielní. Dnes už ju bohužiaľ toľko necítim.

Alex: Nielen vône boli vtedy intenzívnejšie. Do všetkého sme šli úplne naivne, zato na tisíc percent. Keď sa nám niečo podarilo, hneď sme si s Tomášom volali a radovali sa z toho. Problémy sme neriešili a zákazníkom sme tvrdili, že sme svetoví, aj keď sme vyrábali desať kíl masla za hodinu.

Tomáš: Reči nám zostali, ale čísla máme dnes inde.

Alex: Karty sa po čase otočili a my sme sa dostali tam, kam sme chceli. Dnes firma stúpa do veľkých výšin, s čím sme nepočítali ani jeden, a musíme sa tomu prispôsobiť. Nehovorím, že je to horšie, ale je to len iný.

To, že sa vám podarilo za päť rokov vybudovať z Big Boya úspešnú firmu znamená, že na niečo musíte mať veľmi dobrý čuch. Čo je to?

Tomáš: Ja myslím, že je to predovšetkým Alexova schopnosť predať čokoľvek, na čo ukážeš prstom. Vo fitku, kde pracoval na bare ako brigádnik, ma o tom niekoľkokrát presvedčil. Lepšieho predavača ako Alexa som nemal. V Big Boyi sme jeho umenie postupne previedli do väčšieho biznisu. Už to nie je jeden pohár, ale stopäťdesiat tisíc mesačne.

Alex: Presne tak, akurát sa zmenilo prostredie. Predávame hlavne online na našom eshope, ale základný princíp zostal rovnaký - kvalitný produkt s veľkým príbehom, ktorému nejde nič vyčítať.

Tomáš : Od začiatku nášho biznisu chceme jednať so zákazníkmi, partnermi i zamestnancami tak, aby sme nemuseli prejsť na druhý chodník, keď sa stretneme. A dodnes nám to funguje.

Necháme porozprávať ďalší zmysel, a to chuť. Aký máte vzťah k jedlu?

Tomáš: Tým, že som veľa rokov robil kulturistiku a držal diéty, som začal jedlo vnímať skôr ako energetický zdroj, ale o to viac si ho dnes viem vychutnať. A viem presne, pre akú dobrotu siahnuť.

Alex: Jedlo mám hrozne rád, ale keď ho pripraví niekto, kto to vie. Ja sa vyznám skôr v trendoch. S niektorými našimi produktmi sme sa úplne perfektne trafili do chuti zákazníkov ako napríklad s príchuťou White Brownie, ktorá v Európe zatiaľ vôbec neexistuje. V našom odvetví je prvotriedna chuť strašne dôležitá.

Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť. Platí to aj u vás?

Tomáš: S jedlom určite rastie chuť, ale my sme z plánov skôr ľahko zľavili. Po rýchlom raste a megalomanských plánoch sme sa museli trošku upokojiť, pretože žiadny strom nerastie do nebies. Teraz sa snažíme firmu stabilizovať.

Alex: V Big Boyi nebol rok, aby sme nevyrástli aspoň o sto percent. Keď hovoríme, že sa chceme stabilizovať a zlepšiť procesy, znamená to opäť rásť o sto percent, čo je plán aj pre tento rok. Máme dosť energie aj elánu a do budúcna mierime na miliardové obraty, ale takú firmu môžeme vybudovať jedine v perfektných podmienkach. Preto sa dnes snažíme Big Boya profesionalizovať. Chceme byť konštantne v raste, ale nie za každú cenu.

Neprepadol vás na chvíľu pocit, že ste si vzali príliš veľké sústo?

Tomáš: Takých momentov bolo veľa, ale nikdy sme sa z toho nerútili a snažili sa nájsť cestu. Obklopili sme sa partiou ľudí, ktorí vedia o biznise oveľa viac ako my, a to je naša výhra. Pôrodné bolesti na podnikanie patria a berieme ich ako šancu naučiť sa niečo nové. Nikdy som ani na sekundu nezapochyboval, že by sme to nedokázali.

Alex: Už s tým vieme žiť a vieme, že každý problém sa dá riešiť. Chceme trhu neustále ponúkať nové exkluzívne produkty a byť vždy aspoň krok pred konkurenciou. "Timing is everything" a to so sebou nesie tlak, z ktorého môžu vznikať chyby. Staviame sa k nim čelom a nebojíme sa ospravedlniť. To nás možno delí od zvyšku.

Ďalší zmysel, ktorý sme zatiaľ neprebrali je sluch. Ako to robíte, že vám to spolu klape? Počúvate sa navzájom?

Tomáš : Vo fitku musel počúvať Alex ma. Postupom času sme to otočili a teraz počúvam ja jeho, to funguje najlepšie.

Alex: Tomáš mal vo fitness svete vždy veľmi dobré meno, čo bolo pre mňa ohromne dôležitý. Nedokážem si predstaviť, že by som podnikal s niekým, s kým by som si nerozumel ľudsky. Postupne som sa od neho učil, ako komunikovať s partnermi a vybudovať si ich dôveru. Od začiatku sme si pevne nastavili, že sa o exekutívu budem starať hlavne ja a ostatné záležitosti budeme riešiť spoločne. Som strašne rád, že nám to takto funguje, pretože poznám veľa ľudí, ktorí sa dohadujú kvôli banalitám alebo vlastným záujmom. Myslím, že toto u nás vôbec nehrozí a vzájomne sa perfektne dopĺňajme.

Uznanie od okolia je dôležitou motiváciou a hnacím motorom k ďalšej práci. Ako sa cítite, keď vás niekto pochváli?

Tomáš: Ja sa vždy ošívam, ale aj tak ma to zahreje.

Alex: Mám pochvalu rád. Najviac si vážim pochvaly od zákazníkov. To mi robí najväčšiu radosť.

Nielen práca, ale aj odpočinok je dôležitý. Ako relaxujete? Máte radi ticho?

Alex: Ja ticho úplne nenávidím. Som sangvinik, vyhľadávam kontakt s ľuďmi a neviem byť sám. Okamžite ma popadá panika, kde sú všetci a prečo som zostal sám. Aj keď jazdím sám v aute, musím mať nahlas hudbu.

Tomáš: Ja to mám úplne opačne. Najradšej odpočívam v prírode alebo pri športe, keď tam nikto nie je. Bežne som od rána do večera medzi ľuďmi, preto je pre mňa je najväčší relax, keď sa odľudním. Potrebujem byť sám.

Poďme sa presunú k zraku. Na aký kus sveta je podľa vás najkrajší pohľad?

Tomáš: Ja som jednoduchý spotrebiteľ, mám rád oheň, vodu a hviezdny nebo.

Alex: Najkrajší pohľad je samozrejme na spokojnú rodinu, ale mám ešte jedno tajné prianie. Chcel by som sa pozrieť na svoje rodisko na Ukrajine.

Na čo sa vám naopak v dnešnej dobe zle pozerá?

Tomáš: Nechápem, čo sa posledný rok a pol deje okolo nás. Už ma vysiluje o tom hovoriť, pretože zisťujem, že tomu vôbec nerozumiem. Príde mi to ako sen, z ktorého sa musíme prebudiť.

Alex: Keď budem hovoriť z brandže, tak mi veľmi leží v žalúdku cielená likvidácia menších značiek. Účelovo vznikajú firmy a utláčajú ostatných podsekávaním cien. Predstav si napríklad partiu analytikov alebo finančníkov, ktorí si založia firmu v športovej výžive, nerozumejú vývoju ani výrobe a likvidujú zdravé firmy iba nízkou cenou. Je to krátkozraký a vytráca sa akýkoľvek cit a fairplay.

Teraz nám už zostáva posledný zmysel, a to hmat. Čo vám berie najviac vietor z plachiet?

Tomáš: Mne vždy najviac berie energiu sklamania z človeka, do ktorého som vložil dôveru. Na to si stále neviem zvyknúť. Síce vo všetkom hľadám poučenie, ktoré ma nakoniec posunie dopredu, ale tá pachuť sklamania mi zostane.

Alex : Ja to mám úplne rovnako. Vadí mi ľudí, ktorí do práce nedávajú srdce. Podnikanie so sebou nesie jednu veľkú výhodu, môžeme si spoločne utvoriť prostredie, v ktorom nám bude dobre. Teší ma, keď vidím, s akým nasadením a chuťou ľudí v Big Boyi pracujú.

Máte nejaký sen, na ktorý ste zatiaľ v živote nedosiahli?

Tomáš : Ja som nikdy nemal veľký sny. Vlastne áno, keď som bol malý, hovoril som si, že by som sa v niečom chcel stať majstrom sveta. A potom, keď som získal titul majstra sveta v kulturistike, uvedomil som si, že to vlastne nič nie je. Dnes sú moje sny oveľa prízemnejšie, chcem, aby boli všetci okolo mňa zdraví a všetko fungovalo, ako má.

Alex: Ja som rojko. Predtým, keď som nemohol zaspať, predstavoval som si, že som vyhral v lotérii a míňam.

Tomáš: To som robil tiež, ale ja tie peniaze rozdával.

Alex: Ja tiež samozrejme utrácal len to, čo zostalo. Dneska sa ale čoraz viac odkláňam od hmotných vecí, aj keď sú samozrejme fajn. Baví ma myšlienka priniesť svetu niečo nové, o čom sa v pozitívnom slova zmysle bude ešte dlho hovoriť. Vážim si to, v akých podmienkach žijeme a možnosti niečo vytvárať. To nie je bežný. V Kongu by som si asi fabriku na arašidové maslo neotvoril. Neviem ako ty, či by si ju chcel v Kongu otvárať.

Tomáš: Ja by som vôbec nechcel byť v Kongu.

Alex: A to je práve ono. Žijeme v jednej z najbezpečnejších krajín na svete a pre mňa je teraz najviac dôležitý, čo tu zanecháme a aký to má zmysel. V tomto prípade nehrajú peniaze vôbec žiadnu úlohu, pretože ak človek robí prácu celým svojim srdcom a vidí za tým niečo viac, peniaze skôr alebo neskôr prídu samé.